KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS II. TYPU
V Slovenskej republike je viac ako 300 000 pacientov, ktorí sa liečia s diagnózou diabetes mellitus. Približne 90 % z nich sú diabetici II. typu (na inzulíne nezávislí a liečení perorálnymi antidiabetikami). Tento počet však naďalej vzrastá. Je to dôsledkom rýchlych kultúrnych a sociálnych zmien.
Vznik diabetes II. typu
Diabetes mellitus II. typu vzniká na základe porušenia glukózovej tolerancie (porucha metabolizmu glukózy) či zvýšení glykémie nalačno alebo kombinácie obidvoch týchto uvedených porúch. Tento stav sa označuje ako "prediabetes". Ďalšími faktormi, ktoré sa môžu podieľať na vzniku sú: rodinná anamnéza, rasa, vek, obezita, hypertenzia a dyslipidémia. V spojení s poruchou metabolizmu glukózy sa u týchto ľudí dá predpokladať vznik diabetes II. typu.
Možné komplikácie
Medzi akútne komplikácie patrí hyperglykemická a hypoglykemická kóma. Hyperglykemická kóma je charakterizovaná extrémnym zvýšením hladiny cukru v krvi, napr. v dôsledku ťažkej dehydratácie organizmu. Hypoglykemická kóma je naopak kritické zníženie krvného cukru spôsobené napr. zvýšenou fyzickou záťažou.
Medzi chronické komplikácie sa radia ochorenia nervov a hlavne choroby kardiovaskulárneho systému (ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda a ischemická choroba dolných končatín alebo ateroskleróza čiže kôrnatenie tepien). Tieto komplikácie predstavujú pre pacienta veľkú záťaž a ovplyvňujú kvalitu jeho života i jeho dĺžku.
Kardiovaskulárne ochorenia (ochorenia srdca a ciev)
Na kardiovaskulárnej mortalite pacientov sa podieľa nielen diabetes mellitus II. typu, ale tiež syndróm inzulínovej rezistencie. Ako je zrejmé z grafu č. 1, na poprednom mieste v príčinách mortality diabetikov je ischemická choroba srdca a cievna mozgová príhoda, na ktoré umiera viac ako 2/3 diabetikov II. typu .Typickým prejavom u pacientov s KVO je remodelácia tepien, zhoršená fibrinolýza, hyperaktivita doštičiek, zvýšená produkcia protizápalových cytokínov a pôsobenie adipokínov podieľajúcich sa na rozvoji obezity a najzreteľnejším prejavom je endoteliálna dysfunkcia, kedy dochádza ku vzniku aterosklerózy a následným komplikáciám.
Stratégie zamerané na úpravu hyperglykémie mali zatiaľ na kardiovaskulárne riziko diabetikov malý účinok, preto je potrebná prevencia a včasné zahájenie komplexnej liečby diabetes.
Jedinými doterajšími intervenciami, ktoré sa ukázali ako účinné, sú tie, ktoré znižujú koexistujúce rizikové faktory aterosklerózy u diabetikov (viď Rizikové faktory aterosklerózy).
Hlavné príčiny úmrtia u diabetikov
Bolo vykonaných veľa štúdií zaoberajúcich sa možným znížením kardio-viskulárnych ochorení, u niektorých štúdií nebolo preukázané signifikantné zníženie makrovaskulárnych príhod (štúdie DCCT, EDIC a UKPDS )[1]. Na zníženie výskytu týchto príhod je potrebná dlhodobá maximálna kompenzácia.[2]
Rizikové faktory aterosklerózy
- Vek
- Rodinná anamnéza
- Arteriálna hypertenzia
- Fajčenie
- Diabetes mellitus
- Dyslipidémia
- Obezita
Predovšetkým hypertenzia, ateroskleróza a dyslipidémia sú najvýznamnejšie rizikové faktory pre vznik kardiovaskulárnych ochorení.
Pri posudzovaní celkového rizika KVO sa pacienti zaraďujú do dvoch kategórií podľa toho, či pravdepodobnosť úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie v nasledujúcich 10 rokoch je u nich ? 5 % (vysoké riziko), alebo <5 % (nízke až stredné riziko). U diabetikov sa nevykonávajú výpočty rizika a vždy sú zaraďované do kategórie ? 5 % (vysoké riziko). U ostatných osôb vykonávame presnejší odhad rizika za použitia tabuľky, ktorá je založená na výsledkoch projektu SCORE.[3, 4]
Odhad rizika mortality na kardiovaskulárne ochorenia vo výhľade 10 rokov pri zohľadnení celkového cholesterolu
Zo skôr vykonaných štúdií vyplýva, že relatívne riziko je vyššie u žien ako u mužov. Hlavne u žien v menopauze, ako dokazuje Framinghamská štúdia. Viac o nej na www.framinghamheartstudy.org.
Možnosti prevencie
Všetky štúdie, ktoré sa zaoberali otázkou prevencie boli štúdie krátkodobé, trvajúce 3 - 6 rokov a je nejasné, či pozitívne výsledky viedli naozaj k prevencii alebo len k oddialeniu manifestácie diabetes. V štúdiách sa používali perorálne antidiabetiká (metformín, troglitazón a thiazolidindióny), ktorá by naozaj mohli viesť k prevencii diabetes.[5] Niektoré perorálne diabetiká totiž zlepšujú metabolizmus slinivky brušnej, ako ukázali štúdie.
Tiež dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu a self-monitoring, ktorý napomáha k odhaleniu možných ochorení. Najčastejšie sa k self-monitoringu využívajú glukomery, tonometre, cholesterolmetre a novšie dvojkanálové EKG.
Zanechajte fajčenie, znížte príjem nasýtených tukov, bielkovín a červeného mäsa, jedzte potravu bohatú na vlákninu (ovocie, zelenina), zvýšte príjem horčíku a znížte príjem sodíku a viac šporujte. U pacientov s nadváhou či obezitou je potrebná redukcia hmotnosti.[6]
Záver
Stále bude narastať počet pacientov s diabetes, ktorí budú umierať na kardiovaskulárne ochorenia. Ako jednoznačné odporúčanie je zmena vášho životného štýlu a zníženie rizikových faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku kardioviskulárnych ochorení.
-- Markéta Jurečková --
Použitá literatúra
[1] National Diabetes Information Clearinghouse. National Diabetes Information Clearinghouse, 2008, [22-07-2009] (www.diabetes.niddk.nih.gov/dm/pubs/control)
[2] J. Rybka: Diabetes mellitus a kardiovaskulární onemocnění klinická výzva současnosti. Kardiofórum 2004, 2, 5-10
[3] H. Veverková, V. Soška, H. Rosolová, R. Češka, R. Cífková, T. Freiberger, J. Piha, R. Poledne, T. Štulc, Z. Urbanová a M. Vráblík: Doporučení pro diagnostiku a léčbu dyslipidémie v dospělosti. DMEV 2007, 2, 106-117
[4] R. Češka, O. Herber, J, Skoupá, T. Štulc, S. Býma, I. Karen, B. Seifert: Dyslipidémie: Doporučený diagnostický a léčebný postup pro všeobecné lékaře. Praha: Společnost všeobecného lékařství ČLS JEP, 2004, 10 str.
[5] Yvona Pospíšilová: Možnosti prevence diabetes mellitus - aktuální stav. DMEV 2006, 3, 104-110
[6] R. Cífková, S. Býma, R. Češka, K. Horký, I. Karen, M. Kunešová, E. Králíková, H. Rosolová, K. Roztočil, V. Soška a J. Škrha: Prevence kardiovaskulárních onemocnění v dospělém věku. Klinická biochemie a metabolismus 2005, 4, 212-224