ČO JE TO SELF-MONITORING?
V slovníku cudzích slov nájdeme pre self-monitoring nasledujúcu definíciu: self-monitoring je laické meranie a poznávanie stavu a činnosti nášho organizmu.
Náš organizmus je nesmierne zložitý systém a všetky deje v ňom prebiehajúce sú navzájom prepojené. Preto v extrémnych situáciách, kedy dôjde k zlyhaniu jedno orgánu je možné, aby ostatné orgány na krátku dobu zvýšili svoju výkonnosť a tak "nahradili" funkciu orgánu, ktorý zlyhal.
Self-monitoring je veľmi dôležitý, pretože môže odhaliť veľa ochorení už v počiatočnom štádiu. Dalo by sa povedať, že self-monitoring je domáca prevencia rady ochorení. Samozrejme, že ľudia nedokážu presne interpretovať získané výsledky tak ako lekári. V dnešnej dobe ide technika dopredu, rovnako tak i meracie prístroje, ktoré je možné prepojiť s domácim PC a všetky dáta stiahnuť a odoslať osobnému lekárovi na vyhodnotenie. Odpadajú tak často nepríjemné pravidelné návštevy u lekára.
V odbornej literatúre sa stretávame so self-monitoringom predovšetkým v spojitosti s meraním glykémie.
Čo všetko môžeme monitorovať?
V našom tele môžeme pravidelne samostatne monitorovať:
- Glykémiu (hladina glukózy v krvi)
- EKG
- Tlak arteriálnej krvi
- U žien onkologický karcinóm prsníku
- Ketolátky a cukor v moči
- Ketolátky v krvi
- Telesnú teplotu
- a ďalšie…
Najčastejšie sa meria hladina cukru (glukózy) v krvi pomocou glukomeru. Predovšetkým u diabetikov je potrebná pravidelná kontrola hladiny krvného cukru, aby bolo možné upraviť dávku inzulínu k jej optimalizácii. Sú potrebné najmenej tri merania denne - ráno nalačno, v čase obeda po hlavnom jedle a pred spaním.
Self-monitoring EKG pomocou domáceho EKG môže pacientovi i lekárovi poskytnúť dôležité informácie pre diagnostiku a liečbu chorôb srdca.
Krvný tlak (TK) meriame pomocou tonometru (tlakomer). Hypertenzia (vysoký krvný tlak) patrí k najzávažnejším rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca a cievnych mozgových príhod. Meranie TK je tak bežné a technicky jednoduché.
Na následky rakoviny prsníku v Českej republike zomrie 2000 žien ročne. Situácia sa navyše stále zhoršuje. Rakovine prsníku možno však predísť preventívnym samovyšetrením, ktoré včas odhalí chorobu. Manuál, ako správne vykonať vyšetrenie pŕs nájdete tu: http://www.porod.estranky.cz/archiv/uploaded/2.
Ak nemajú naše bunky glukózu alebo ju nemôžu úplne využívať pre svoj metabolizmus (u diabetikov), hľadajú iný zdroj energie. Takýmto náhradným zdrojom pre naše telo sú tuky. Spaľovaním tukov sa však v bunkách tvoria odpadové látky (ketolátky), ktoré sú vo väčšom množstve pre naše telo jedovaté. Najznámejšou ketolátkou je acetón. Ketolátky sa z buniek vyplavujú do krvi a odtiaľ prechádzajú do moču. V moči ich môžeme preukázať jednoduchým vyšetrením pomocou pásikov, napríklad pásiku Ketophan alebo Diaphan. Ak sú v moči ketolátky, zmení sa po uplynutí predpísanej doby (obvykle za 1 minútu) pôvodne biela farba plôšky na pásiku na naružovelú, sýto ružovú či fialovú (podľa toho, koľko ketolátok v moči je). Vyšetrovanie sa vykonáva najčastejšie každý deň ráno.
U diabetikov je prítomnosť ketolátek v moči vždy nepriaznivým signálom.
S ketolátkami vo svojom moči alebo vo svojom dychu sa môže stretnúť i človek bez diabetes. Môžu sa objaviť po dlhšej hladovke alebo pri redukčných diétach, kedy chýba prísun glukózy a začínajú sa spaľovať vlastné tuky (prítomnosť ketolátok u nediabetikov je dôkazom toho, že spaľuje tuky).
Cukor v moči sa za normálnych okolností nevyskytuje, preto je to jeden z prvých signálov diabetes. Sledovanie cukru v moči testovacími pásikmi je odporúčané diabetikom II. typu (na inzulíne nezávislých) a to väčšinou 2-3 hodiny po jedle (možno merať i nalačno spolu s ketolátkami). U diabetikov I. typu (na inzulíne závislých) vyšetrenie cukru v moči je už zatienené možnosťou self-monitoringu glukózy v krvi.
Testovanie sa vykonáva opäť pomocou testovacích pásikov (Diaphan), ktoré sa ponoria do vzorky moču na 1- 2 s a po1 minúte sa vyhodnotia.
Dnes je síce možné i meranie ketolátok v krvi pomocou testovacích pásikov, ale pre ekonomickú náročnosť nie sú bežne rozšírené medzi pacientmi. Preto sa dnes výrobcovia snažia skôr skvalitňovať testovacie močové pásiky.
Telesná teplota je jedným z prvých príznakov mnohých chorôb. Jej presné meranie je preto úplne zásadné pre správnu diagnostiku a včasné začatie liečby. Za normálneho stavu naše telo udržiava teplotu okolo 36,4 °C. Telesná teplota sa rytmicky mení v priebehu celého dňa. Teplotu ľudského tela je možné merať na rôznych miestach. Výber konkrétneho miesta je ovplyvnený použitým teplomerom, vekom pacienta a pod. Zvýšenú telesnú teplotu nepovažujeme za chorobu, iba dokazuje to, že sa naše telo bráni proti chorobe a nemali by sme podávať lieky na zníženie teploty. Pokiaľ sa však jedná o dlhodobo zvýšenú teplotu, je to vec iná. Rada lekárov má na túto problematiku odlišné názory. Niekto tvrdí, že je to úplne normálne, niekto naopak nie.
Markéta Jurečková