ANATÓMIA KĹBU

ANATÓMIA KĹBU

Kĺb je pohyblivé spojenie dvoch a viacerých kostí. Umožňuje nám pohyb určitej časti nášho tela do určitej miery. Ich spojenie môže byť pevné i pohyblivé, záleží na funkcii daného kĺbu. Príkladom pevného spojenia kĺbov je spojenie medzi rebrami a hrudnou kosťou; pohyblivé spojenie - v našom tele najväčší a najzložitejší - kolenný kĺb. Kĺb je tvorený kĺbovou hlavicou, ktorá zapadá do kĺbovej jamky uzatvorenej do kĺbového puzdra.

Zdravý kĺb je zložený z týchto hlavných častí:

· kĺbová hyalinná chrupavka
· kĺbové puzdro
· kĺbové väzy

Kĺbová chrupavka

Kĺbovú chrupavku nájdeme na koncoch kostí. Chrupavka je pružná a presne kopíruje tvar kĺbových koncov, ale nie je rovnomerne silná. Jej hrúbka sa u väčších kĺbov pohybuje medzi 0,5 - 6 mm. Silnejšia býva v miestach s väčším zaťažením. U malých kĺbov je kĺbová chrupavka silná iba asi 1 mm. Zo všetkých troch typov chrupaviek (hyalínna, väzivová a elastická) obsahuje najmenej buniek a vláken.

Chrupavkovité tkanivo je zložené z chrupavkovitých buniek (chondrocytov), medzibunkovej hmoty a vlákien (kolagénových a elastických). Chrupavka je bez ciev (krvných i miazgových) a bez inervácie. Povrch chrupaviek je krytý perichondriom, kde končí inervácia a cievy.

Kĺbová chrupavka sa skladá zo 4 vrstiev:

· Prvá vrstva (povrchová): chondrocyty uložené medzi kolagénovými vláknami prebiehajúcimi rovnobežne s kĺbovým povrchom.
· Druhá vrstva: oblúkovité vlákna sú zakotvené až do kostnej kompakty a vytvárajú systém oblúkov vzdorujúcich tlaku. Medzi vláknami nájdeme medzibunkovú hmotu.
Mezibunková hmota má tuhý charakter, ktorý dodáva chrupavke pevnosť v tlaku. Obsahuje proteoglykánové molekuly, v ktorých štruktúre nájdeme chondroitinsulfát a kyselinu hyalurónovú (hlavné komponenty) - zaisťujúce viskozitu.
· Tretia vrstva: obsahuje väčšie, guľovité bunky často orientované do stĺpcov a intenzívne produkujúce medzibunkovú hmotu.
· Štvrtá vrstva: chrupavka susedí s kosťou.

Najhlbšie vrstvy chrupavky prechádzajú v priebehu nášho života najväčšími zmenami a v starobe má už len asi polovičnú hrúbku.

Obr. č. 1: Zdravý kolenní kĺb (1) a kolenný kĺb s osteoartitídou (2)

Kĺbové puzdro

Kĺbové puzdro spája kosti po obvode ich styčných plôch. V puzdrách prevažujú kolagénové vlákna, medzi ktorými sú ojedinelé fibroblasty produkujúce kolagénové vlákna. Elastických vláken je tu málo.

Stavba kĺbového puzdra:

1. dve vrstvy: vnútorná (synoviálna membrána) a vonkajšia (fibrózna membrána)
2. synoviálna tekutina

· Synoviálna membrána ohraničuje kĺbovú dutinu (skôr je to štrbina) a vystiela vnútorný povrch kĺbu. Obvykle sa upína na kosť v tesnej blízkosti kĺbových chrupaviek. Táto membrána je zložená zo synovialocytov, ktoré produkujú kyselinu hyalurónovú.

· Fibrózna membrána má predovšetkým mechanickú funkciu (zaisťuje stabilitu a pohyblivosť kĺbov).

· Synoviálna tekutina je produktom synovialocytov. Zloženie a množstvo tekutiny v kĺbe je premenlivé. Transport látok cez synoviálnu membránu závisí na veľkosti ich molekuly. Malé molekuly prechádzajú rýchlo a ľahko, to možno využiť pri podávaní liečiv do kĺbovej dutiny. Táto tekutina má 3 hlavné funkcie: výživu, udržiava pružnosť chrupavky (tlmí nárazy) a znižuje trenie kĺbových chrupaviek. Hlavnou súčasťou synoviálnej tekutiny je kyselina hyalurónová, vďaka ktorej má tekutina tieto vlastnosti.

Synovialocyty produkujú kyselinu hyalurónovú, ktorá je viazaná na bielkoviny v synoviálnej tekutine. Hyalurónová kyselina je polymér, ktorého veľkosť sa so starnutím zmenšuje. Vytvára tenký film na trecom povrchu kĺbových chrupaviek a zabraňuje tak ich výraznému opotrebovaniu.

Kĺbové väzy

Zosilnenie kĺbových puzdier zaisťujú väzy a úpony alebo začiatky svalov, ktoré sa upínajú do fibróznej vrstvy kĺbových puzdier. Väzy slúžia na ochranu pred prudkými a nevhodnými pohybmi, ktoré by ich mohli poškodiť.

Markéta Jurečková