PRELEŽANINY - DEKUBITY
Preležaniny (dekubity) zostávajú cez všetok pokrok v medicíne stále vážnym problémom. Spôsobujú utrpenie pacientom a dokonca ohrozujú ich životy. Pre sestry znamená pacient trpiaci preležaninami oveľa väčšie pracovné zaťaženie a zvýšenú fyzickú námahu. Boj s dekubitmi sa stal preto pre zdravotníkov jednou z priorít. Veď výskyt dekubitov patrí k desiatim významným kritériám, podľa ktorých sa v nemocniciach hodnotí kvalita ošetrovateľskej starostlivosti.
Ako preležaniny vznikajú
Preležanina je poškodenie kože a podkožných tkanív, ktoré je spôsobené tlakom na hmatateľné kostné výčnelky povrchu tela, na ktorých spočíva najväčšia váha chorého. Sú to napríklad: stavce krčnej chrbtice, lopatky, krížová kosť a kosti na pätách pri polohe na chrbte. Preležaninami trpia spravidla pacienti dlhodobo pripútaní na lôžko a pacienti so zníženou hybnosťou.
Hlavnou príčinou vzniku preležanín je stlačenie mäkkých tkanív medzi kosťou a tvrdou podložkou, kedy dochádza k nedostatočnému prekrvovaniu. Pokožka a svaly sú nedostatočne vyživované a chýba im kyslík, postupne nastáva odumieranie tkaniva.
Na vznik preležanín má vplyv:
- vek pacienta a stav pokožky a svalov
- ochrnutie tela rôzneho rozsahu
- zaparenie a macerácia pokožky spôsobená napríklad inkontinenciou (únik moču i stolice), alebo väčším potením
- neupravené, vlhké lôžko so zhrnutou plachtou spôsobuje dráždenie pokožky a vznik otlakov
- zlá výživa vedúca k vymiznutiu podkožného tuku a k celkovému schudnutiu organizmu
- obezita pri ktorej môže dochádzať až k macerácii kože, nadmerná hmotnosť pacienta sťažuje polohovanie
Situácia je o to hrozivejšia, že riziku vzniku dekubitov sú vystavení starší ľudia, ktorých vo svetovej populácii neustále pribúda. Rastie tým pádom i výška finančných prostriedkov, ktoré nemocnice na liečbu pacientov s dekubitmi musia vynaložiť. Otvorené rany dekubitov sú bolestivé a zvyšujú riziko vstupu infekcie do organizmu. Starostlivosť o pacienta s dekubitmi je fyzicky a časovo náročná. Liečba dekubitov je 6x drahšia ako prevencia.
Preležaniny predstavujú u ležiacich pacientov závažný problém. Spôsobujú veľkú bolesť a sú navyše otvorenou bránou pre vstup infekcií do oslabeného organizmu. Úmrtnosť pacientov s dekubitmi je päťkrát vyššia ako u ľudí rovnako starých, ktorí preležaninami netrpia. Dekubity sa vyskytujú u pacientov vo všetkých oboroch medicíny. Najčastejšie však u pacientov s lézami, s poruchou hybnosti; bežné sú dekubity u pacientov na ortopedických a geriatrických oddeleniach a v zariadeniach dlhodobej starostlivosti.
Dekubitus je definovaný ako lokálne poškodenie kože. Príčinou je porucha prekrvenia tkaniva v dôsledku zvýšeného tlaku v tkanivách v dôsledku imobility pacienta. Pri nadmernej intenzite tlaku v mieste styku podložky s kožou dôjde k zástave cirkulácie krvi v kapilárach a postupnému odumieraniu buniek v tkanivách.
Ak je intenzita tlaku pôsobiaca na tkanivo vyššia ako normálny krvný tlak v kapilárach, t.j. 4,27 kPa, dôjde k zástave krvného obehu a to buď formou totálnej ischémie alebo kapilárnej stázy či kombinácie oboch. Tento stav spôsobí poškodenie až odumretie tkanív, ležiacich medzi kostnou prominenciou a podložkou.
Dekubity sa môžu vytvoriť kdekoľvek na tele. Za najčastejšie miesta vzniku možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a tiež vonkajšie kotníky.
Dekubity vznikajú okrem vyššie uvedenej príčiny tiež pôsobením strižných síl a trenia, kedy dôjde ku vzniku šmykových síl, ktoré spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev. Okrem toho dochádza ku treniu kože o podložku. Tak sú poškodzované povrchové vrstvy kože.
Ako sa preležaniny prejavujú
Prvým príznakom, ktorý nemožno podceňovať, je začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo tŕpnutie. V ďalších štádiách sa tvoria pľuzgiere a postupne odumiera pokožka a svaly. V najťažších štádiách preležanín môže byť postihnutá i kosť.
Stupne preležanín
"Predstupňom" vzniku preležanín je začervenanie pokožky, ktoré pri stlačení bledne. V tejto fáze je ešte veľká nádej na to, že sa podarí vzniku preležaniny zabrániť.
 |
I. stupeň - erytém - tlakové lézy bez poškodenia kože. Na neporušenej koži sa objavuje neblednúce sčervenanie, oblasť je opuchnutá, teplá a nebolestivá. Napriek tomu však chorý pociťuje pálenie, svrbenie pokožky. |
 |
II. stupeň - pľuzgier - tlakové lézy s čiastočným poškodením kože. Dochádza k poškodeniu pokožky a kože, vytvárajú sa pľuzgiere. Táto fáza je veľmi bolestivá. |
 |
III. stupeň - nekróza - tlaková léza so zničením tkanív medzi kosťou a pokožkou. Poškodenie zasahuje podkožnej vrstvy, v ktorej môže dochádzať k odumieraniu tkaniva. Tvorí sa hlboký vred, ktorý je často krytý suchou čiernohnedou krustou (chrastou) z odumretých buniek alebo vlhkým žltohnedým povlakom. Objavuje sa teplota a nechutenstvo ako jedny z mnohých odpovedí ľudského tela na prebiehajúci zápal. |
 |
IV. stupeň - vred - tlakové lézy sprevádzané ostitídami a artritídami. Dochádza k rozsiahlej deštrukcii, odumiera svalové tkanivo, poškodená je i kosť. I táto rana môže byť pokrytá čiernohnedou krustou z buniek odumretého tkaniva. |
Preležaniny a preventívne opatrenia
- kontrolovať denne stav kože a sliznice
- venovať pozornosť kostným výčnelkom, nemasírovať ich
- aktivizovať chorého, udržať rozsah pohyblivosti kĺbov
- minimalizovať poranenie kože
- polohovať chorého podľa harmonogramu
- používať statické matrace (vzduchové alebo dynamické - tlakové s prúdiacim vzduchom)
- vykonávať hygienickú starostlivosť u chorého podľa jeho individuálnych potrieb
- minimalizovať kontakt chorého s vlhkosťou spôsobenou inkontinenciou či potením
- sledovať príjem potravy
- diéta bohatá na bielkoviny a vitamíny
Liečba preležanín
Terapia dekubitov je zložitý komplex opatrení týkajúcich sa jednak celkového stavu človeka a jednak tlakových léz. V prvej rade sa musí pristúpiť k liečbe základného ochorenia a ku zlepšeniu celkového stavu. Ak došlo ku vzniku dekubitu, je v liečbe možné zvoliť liečbu konzervatívnu alebo operačnú. Voľba terapie spočíva v posúdení stupňa dekubitu a základného ochorenia pacienta.
Ciele všeobecnej konzervatívnej liečby preležanín
- eliminácia tlaku
- odstránenie nekróz
- boj proti infekcii
- odstránenie bolesti
- podpora granulácie
- podpora epitaliz
Antidekubitné matrace
Efektívnou prevenciu možno dekubitom predchádzať až v 95 % prípadoch. Vlastnosti, ktoré ponúkajú aktívne antidekubitné matrace sú vhodné pri liečbe dekubitov najvyšších stupňov. Nezastupiteľnú roľu hrajú rovnako pri prevencii všetkých rizikových skupín. Hlavným princípom aktívnych antidekubitných matracov je odľahčenie časti tela a obnovenie prekrvenia. Aktívne systémy, na rozdiel od pasívnych matracov, výrazne zefektívňujú prevenciu a podporujú liečbu dekubitov. Podporujú totiž obnovu dostatočného prekrvovania tkanív. To je najdôležitejšia podmienka efektívnej obrany proti vzniku a progresii dekubitov.
Dekubity patria medzi základné indikátory kvality ošetrovateľskej starostlivosti, ich výskyt je starostlivo monitorovaný. Nemocnice môžu byť totiž vystavené žalobám za nedostatočnú kvalitu starostlivosti v prípade rozvoja dekubitov. Napríklad vo Veľkej Británii predstavovala podobná úspešná žaloba náklady vo výške 100 000 libier (149 000 EUR). Vo Fakultnej nemocnici u sv. Anny v Brne (Česká republika) vykonávajú celoročné sledovanie dekubitov od roku 1997. Ich výskyt klesol v rokoch 2004 a 2005 o 22%. Nemalú roľu v pozitívnom trende podľa vedenia nemocnice zohralo stále vzdelávanie sestier v problematike prevencie a v starostlivosti o dekubity. Zlepšenie stavu priniesli rovnako investície do preventívnych pomôcok - pasívnych a aktívnych antidekubitných matracov.
-- --